nikdy som s rodičmi,ktory sa rozviedly,nemala bezproblemovy vstah.Vraj prave to je dôvodom toho,že som mala určity čas panicky srach z toho že zomriem..Už ako dieta som mala čaasto strach o svoje zdravie ,pozorovala som svoje telo ,pokušala sa počut tlkot srdca a vždy som mala pocit že niečo nieje v poriadku...Niekedy som mala strach zaspat,pretože som si myslela že už rano nevstanem...Nehovorlia som o tom lebo som vedela že bola mala pravdepodobnosť že sa to stane ..V lete pred tym ako som nastupila do gymazia mi zomrela babička a odvtedy som sa citila stale horšie...Bala som sa školy ale ešte viac toho že zomrim .Študovala som lekarske knihy ,surfovala na netea vyhladavala som svoje rôzne symptomy na Google ,Ak ma niečo bolelo bola som presvedčena že mam rakovinu...Ak som mala horučku ,podozrenie som mala na neaku infekčnu velmi zavažnu chorobu.posielali ma na rôzne vyšetrenia aby som bola pokojna,no ja som vedela že trpim na neaku smrtelnu dosial nezistenu chorobu...Moji rodiča sa nakoniec ozhodli že ma vezmu k psychologovi.Je to už viac než rok,odvtedy je mi lepšie a zistilo sa že som mala hypochondriu...
